Tento príbeh ma dnes ráno vážne pobavil...a tak sa oň delím so všetkými:
Karel byl svobodný chlapec, který pracoval v rodinném businesu. Když zjistil, že zdědí veliké jmění až jeho nemocný otec zemře, tak se rozhodl že si musí najít ženu, která by se o něj a jeho jmění starala. Jednoho večera, na investičním mítinku, spatřil ženu neobyčejné krásy. Na první pohled se do ní zamiloval. Přistoupil k ní a řekl:"Já možná vypadám jako obyčejný člověk, ale za pár měsíců můj nemocný otec zemře a já zdědím dvě miliardy korun." Ohromená mladá žena si vzala jeho vizitku a za tři dny se stala jeho macechou.
Ženy jsou daleko lepší ve finančním plánování než muži!!!
Niekedy nerozumiem logike niektorých veľkých firiem. Prečo si asi tak spoločnosť Orange myslí, že chcem byť o polnoci informovaný o skutočnosti, že mi zaslali na môj email elektronickú faktúru?
Dnes som dostal veľmi zaujímavý mail. Mail, ktorý ma donútil napísať tento článok. Aby čitateľ pochopil o čom asi budem písať, mal by si pozrieť okrem tohto obrázku aj tento článok , respektíve titulný obrázok v ňom.
Jeden veľmi dobre známy rečník zahájil svoju prednášku tým, že do vzduchu zdvihol 1000 korunovú bankovku. V miestnosti, kde bolo 200 ľudí, sa opýtal: "Kto by chcel túto 1000 korunovú bankovku?" Ruky sa začali dvíhať. Povedal: "Túto bankovku dám jednému z vás - ale najprv mi dovoľte, aby som urobil toto." Začal bankovku mačkať. Potom sa opýtal: "Kto juešte stále chce?" Ruky boli znovu vo vzduchu."Dobre," odpovedal, "a čo ak urobím toto?" Hodil bankovku na zem a začal ju mačkať topánkou. Potom ju zodvihol, pomačkanú a pošliapanú. " A teraz,kto ju ešte stále chce?" Ruky znovu vyleteli do vzduchu. "Priatelia moji, naučili ste sa veľmi cennú lekciu. Bez ohľadu na to, čo som s tou bankovkou urobil, napriek tomu ju naďalej chcete, protože to nezmenšilo jej hodnotu. Ešte stále má cenu 1000 korún. Mnohokrát sme v živote hodení na zem, pomačkaní a zadupaní do zeme rozhodnutiami, ktoré urobíme a okolnosťami, ktoré nás stretnú. Cítime sa, ako keby sme boli bezcenní. Ale bez ohľadu na to, čo sa stalo alebo čo sa stane, nikdy nestratíte svoju hodnotu. Špinaví alebo čistí, zničení alebo ľahko pomačkaní, stále ste nedoceniteľní pre tých, ktorí vás milujú. Cena našich životov nemá svoj pôvod v tom, čo robíme alebo koho poznáme, ale KTO SME. Si jedinečný - nikdy na to nezabudni!"
Skupina vysokoškolských absolventov so závideniahodnými kariérami prišla na návštevu za svojím profesorom z univerzity. Reč sa čoskoro zvrtla na sťažnosti na stres doma i v práci. Profesor ponúkol svojim študentom kávu, odišiel do kuchyne a vrátil sa s konvicou a zbierkou najrôznejších šálok - porcelánových, umelohmotných, sklenených, starých i moderných, lacných i drahých, a povedal im, nech sa obslúžia. Keď už všetci sedeli so šálkou kávy, profesor povedal: "Pozrite sa - všetky tie pekné a drahé šálky ste si rozobrali a na tácke ostali už len tie lacné a ošarpané. Hoci je normálne, že chcete pre seba len to najlepšie, je to súčasne hlavný zdroj vašich problémov a stresu. To, o čo vám všetkým v podstate išlo, bola totiž káva, nie šálky. Ale podvedome ste si vyberali tie najkrajšie šálky a rovnako podvedome ste ich porovnávali so šálkami tých druhých. A teraz porozmýšľajte: Život je káva a vaša práca, peniaze a spoločenské uznanie sú len šálky. Sú len prostriedok, ktorý obsahuje a udržiava Život, ale nemenia kvalitu Života. Niekdy, keď sa sústredíme len na tú šálku, zabudneme si vychutnať kávu, ktorú v nej dostávame. Takže nedovoľte, aby u vás dominovali šálky... vychutnávajte si radšej kávu!"
